Veľká Británia, Grécko a Maďarsko. Čo už môžu mať tieto tri krajiny spoločné? Prvá je ostrovnou krajinou s večne sychravým počasím, druhá je naopak slnkom zaliata pevnina s tisíckami ostrovov a tá tretia je typicky vnútrozemskou krajinou. Nuž, verte či nie, niečo spoločné predsa len majú.
Nie je to tak dávno, čo svet čelil nevídanej situácii v súvislosti s neschopnosťou Grécka splatiť svoje záväzky. Keďže šlo o člena Eurozóny, logicky sa vynárali otázky o perspektíve tohto prestížneho klubu. Kroky potrebné na záchranu a stabilizáciu krajiny neboli pre nikoho príjemné. Ani pre veriteľov, ani pre grécku vládu, ani pre obyvateľov Grécka a ani pre vlády ručiteľských krajín. Veď si len spomeňte. Slovensko na otázke pomoci Grécku stratilo azda najslušnejšiu vládu, akú kedy malo. A to, čo po nej nasledovalo, sa s krajinou vlečie prakticky dodnes.
Úplne iný príbeh si zažila Veľká Británia. Istotne najväčším experimentom v jej novodobých dejinách bolo referendum o vystúpení krajiny z EÚ. Bezprostredne po odhlasovaní BREXIT-u rezignoval jeden z jeho najväčších propagátorov Nigel Farage. Zbabelo ušiel pred zodpovednosťou a krajinu nechal napospas osudu. BREXIT sa na dlhé obdobie stal nočnou morou finančných trhov, občanov i vyjednávačov z oboch táborov a dodnes je morou občanov Severného Írska. Bezprostredne po vystúpení Veľkej Británie z EÚ sa začali vynárať problémy v prakticky všetkých oblastiach života. Či už to bola logistika a zásobovanie, cezhraničný tok tovarov, trh práce, problémy v konkrétnych oblastiach priemyslu, až po nepripravenosť krajiny v oblasti medzinárodných vzťahov. Bol to práve BREXIT, ktorý dokázal vybičovať polarizáciu v spoločnosti do nebývalých rozmerov a opäť nastolil otázku osamostatnenia sa Škótska od Britskej koruny.
A do tretice náš južný sused. Ukážkový príklad krajiny, ktorá sa svojim prístupom k európskym hodnotám dostala na úplný okraj Európy. Demarše neprinášajúce žiadne zlepšenia postupne nahrádzajú tvrdé sankcie zo strany inštitúcií EÚ. Hospodárska politika štátu je v mnohých oblastiach neudržateľná. Investori sa aj preto dlhodobo odkláňajú od forintu, z ktorého sa stala najvýraznejšie strácajúca mena v rámci regiónu. To výrazne predražuje import tovarov do krajiny, ako i spotrebu maďarských občanov v zahraničí. Napriek tomu, že krajina je takmer stopercentným importérom ropy a i napriek výraznému oslabeniu národnej meny, krajina umelo udržiava cenu pohonných hmôt na neprimerane nízkej úrovni. Dôsledkom tohto opatrenia je skutočnosť, že krajina, ktorá ani v časoch najhlbšieho socializmu netrpela nedostatkom tovarov, dnes čelí akútnemu nedostatku pohonných hmôt.
Čo teda majú Grécko, Veľká Británia a Maďarsko spoločné? Populizmus! Politiku, ktorá v krátkodobom horizonte dokáže priniesť lacné politické body, v skutočnosti však predstavuje súbor drahých a dlhodobo neudržateľných riešení. V každej z týchto troch krajín bol populizmus vyvolaný iným podnetom, v každej krajine mal inú podobu. Následky však boli v každej zo spomínaných krajín rovnaké. Ťažké, finančne náročné a dlhotrvajúce.
Iba Grécki občania vedia, akú vysokú cenu museli zaplatiť za život v ekonomicky nekrytom blahobyte a za podvodné vykazovanie zdanlivo dobrých ekonomických parametrov. Briti ešte len teraz začínajú chápať, ako veľmi boli oklamaní a prečo sa lídri BREXIT-u vyparili rovnako rýchlo, ako sľuby, ktorými sa prezentovali. A Maďarov, tých účet za Orbánovu politiku ešte len čaká. Ale už dnes, keď im v aute zabliká oranžová kontrolka, cítia, že oranžová dávno bliká celej ich krajine.
Aké ponaučenie by si Slovensko malo vziať z osudov týchto troch krajín?
Z príkladu Grécka by si naši odboroví predáci mohli vziať to, že rast životnej úrovne sa v žiadnom prípade nedá dosiahnuť znižovaním produktivity, efektivity a kvality práce. V tomto kontexte vyznievajú kroky presadené LOZ ako sociálna sabotáž.
Z príkladu Veľkej Británie by sme si mohli vziať ponaučenie, že politika nie je nástrojom pre zviditeľnenie sa nekompetentných exhibicionistov. V podmienkach Slovenska je exhibicionizmus a nekompetentnosť významných predstaviteľov štátu navyše kombinovaný s mentálnou, či sexuálnou deviáciou. A to je, ako sa ukazuje, smrteľný kokteil pre normálnu správu krajiny. Čo je ešte horšie, toto ich správanie je dokonalou živnou pôdou pre rast preferencií extrémistických strán a rovnako strán, ktoré by inak dávno skončili na smetisku dejín.
A čo si vziať z príkladu Maďarska? Nuž, najlepšie nič!
